Sovietska okupácia, ktorá skončila po desiatich rokoch (1979-1989), zanechala krajinu v žalostnom stave. Krehká ľavicová vláda nemala problémy len s novoutvoreným hnutím Taliban, ale aj s dezerciou z radov vlastných bezpečnostných síl. Do roku 1991 dostávali vládne jednotky pomoc od ZSSR v podobe peňazí a zbraní proti stále narastajúcej hrozbe a agresii rebelov. Do roku 1992 sa vládnym jednotkám darilo dokonca viac, ako za prítomnosti Sovietov. To sa však zmenilo, keď sa hlavný veliteľ armády postavil na stranu rebelov a spoločnými silami obsadili Kábul.

Divná občianska vojna

Kábul bol v rukách rebelov. Avšak aj rebeli sa delili na frakcie a ani jedna z nich nemala absolútnu moc nad ostatnými. Rada Džihádu sa uzniesla na dočasnej vláde v trvaní dvoch mesiacov. Krajinu mal viesť dočasný prezident Sibghatullah Mojaddedi, figúrka Rady Džihádu, kým sa neuskutočnia celoštátne voľby. Mnohí členovia tejto vlády radšej utiekli do zahraničia. Táto situácia sa však nepozdávala niektorým frakciám rebelov, ktoré začali v Kábule proti sebe bojovať. Raketové útoky sa stali bežnou súčasťou života v hlavnom meste. V rozmedzí mesiacov máj – august 1992 zahynulo 1 800 civilistov a pol milióna ďalších sa rozhodlo utiecť z nepokojného mesta. Navyše, dočasná vláda zaviedla prísne islamské zákony, ktoré boli pre obyvateľov Kábulu ďalšou ranou.

V júni 1992 sa stal novým prezidentom Burhanuddin Rabbani. To však nezastavilo bombardovanie Kábulu. Vládu nad krajinou získala strana Jamiat-e Islami. Neprehľadnú politickú situáciu v krajine ešte komplikoval fakt, že Afganistanu v podstate vládli etnickí Tadžici a generálom sa stal Uzbek. Aby toho nebolo málo, boje medzi rôznymi frakciami sa preniesli aj do ostatných častí krajiny. Kontrolu nad Kandahárom sa snažili získať traja odlišní paštúnski velitelia, ktorí zvádzali extrémne krvavý boj o kontrolu. Boje v Afganistane sa koncom roka 1992 nezvádzali nielen podľa príslušnosti k frakciám, ale aj podľa príslušnosti k etnikám, ktorých je v krajine mnoho.

O rok neskôr nemal prezident Rabbani kontrolu (aj keď len imaginárnu) nad krajinou, ale len nad časťou Kábulu, kým zvyšok mesta bol v rukách frakcií. Krehké prímerie ukončili opätovné raketové útoky, ktoré si vyžiadali tisícku obetí, prevažne civilistov. Mier bol opäť podpísaný v marci, hlavnými sprostredkovateľmi sa stali Pakistan a Saudská Arábia. Dohodli sa na nových voľbách v roku 1994, avšak ani tento mier nemal dlhé trvanie. Po dvoch mesiacoch sa ťažko skúšaný Kábul stal znovu bojovou zónou. V priebehu týždňa umrelo 700 ľudí v prestrelkách, raketových útokoch a bombardovaniach.

Zničený Kábul

Tank ruskej výroby v rukách príslušníkov jednej z frakcií

V roku 1994 nastal prelom. Po dvoch rokoch bojov bolo jasné, kto proti komu bojuje. V auguste sa na scéne prvýkrát objavil Taliban, ktorý bol financovaný (a neskôr aj uznaný) Saudskou Arábiou, Pakistanom a Spojenými arabskými emirátmi (SAE). Taliban presadzoval vyčistenie krajiny od skorumpovaných a samozvaných vojenských vládcov a nastolenie čisto islamskej vlády. V októbri si získal podporu Pakistanu, ktorý chcel za každých podmienok spraviť z Afganistanu konečne stabilnú krajinu. Jednak kvôli obchodným záujmom, ale aj kvôli trom miliónom utečencov z Afganistanu, ktorí už boli záťažou pre Pakistan. Do roku 1996 sa podarilo Talibanu ovládnuť celú provinciu Herát a na jeseň aj Kábul. Kým ľudia nadšene vítali Talibov v túžobnom očakávaní, že bude nastolený poriadok, oficiálna vláda utiekla zo zničeného mesta. Islamskí radikáli obesili prezidenta a jeho brata. Do niekoľkých hodín mal Taliban plnú kontrolu nad všetkými kľúčovými ministerstvami krajiny. Tí, čo patrili k pôvodnej vláde a prežili, sa stiahli na sever krajiny.

Keď vládne Taliban

Kým paštúnsky Taliban upevňoval svoju moc v krajine a získaval podporu z bohatých SAE a Saudskej Arábie, politickí utečenci, prevažne nepaštúnskeho pôvodu, na severe krajiny založili Severnú alianciu (nemýliť si s NATO) s pomocou Ruska, Iránu, Indie a Turecka. Kto si však naivne myslel, že tvrdá ruka Talibanu a vyhnanie opozície z hlavného mesta prinesie aspoň na chvíľu mier, sa mýlil. V októbri 1996 Taliban zaútočil severne od Kábulu stíhačkami a delostrelectvom a pripravoval sa na masívnu pozemnú operáciu. Aliancia však obrnenými jednotkami zabrala letisko Bagram, čo sa pokladalo za prvé víťazstvo proti novej vláde od jej nastolenia. Aliancii sa podarilo vstúpiť do Kábulu, avšak pôvodný optimizmus, že sa im podarí do dvoch dní dobyť Kábul, vyprchal po niekoľkých dňoch. Situácia si vyžiadala stiahnutie jednotiek na okraj mesta.

Popravy sa stali bežnou súčasťou života v Afganistane

Neslavne známy TV Hill s bazénom v Kábule. Taliban tu počas svojich čistiek popravoval ľudí. Často svoje obete vyvliekli na vežu s mostíkmi, kde ich zastrelili a telá padali do bazéna. Mnoho Afgancov má stále živé spomienky na udalosti z tohto miesta.

1997. Taliban začal útok na teritóriá ovládané Alianciou. Generál Aliancie Abdul Malik prebehol na druhú stranu, utiekol z krajiny a dostal azyl v Uzbekistane. Medzitým sa Taliban dostal do sporu so šiítskou frakciou v meste Mazari Sharif. Taliban boj o mesto prehral a 3 000 jeho príslušníkov bolo popravených. To však nemenilo nič na fakte, že vládcom krajiny sa podarilo potlačiť vojská Aliancie, prebrať ich teritóriá, následne zabiť približne 5 000 civilistov a mnohých ďalších mučiť. Po tejto ofenzíve mal Taliban kontrolu nad 90% Afganistanu.

Aj šiítske mesto Mazari Sharif padlo. Medzi popravenými obyvateľmi boli aj iránski diplomati. To nenechalo Irán chladným a Afganistanu hrozila vojna. Kým Taliban neuznal svoju chybu a nevydal telá, Irán sústredil na hranici s Afganistanom 250 000 vojakov. Vzťahy však ostali napäté, pretože obe krajiny sa obviňovali z narušovania vzdušného priestoru, či dokonca útočenia na pohraničné územia. S pomocou OSN však tieto spory ochladli. V roku 1999 mal Taliban pod kontrolou už 95% krajiny a vytlačil Alianciu dostatočne ďaleko od Kábulu.

9. septembra 2001 otriasol výbuch kanceláriou predstaviteľa opozície, Ahmeda Shaha Massouda. Muž, ktorý sa zasadil o to, aby sa sovietske vojská stiahli z krajiny a zastával funkciu ministra obrany do roku 1992, zahynul. Smrť Massouda nechala Alianciu  bez veliteľa, avšak o to odhodlanejšiu čeliť Talibanu, ktorý už nemal takmer žiadnu prekážku na ceste ovládnuť krajinu. Ovládnutia celého Afganistanu sa Taliban nedočkal. V októbri toho istého roku krajinu napadli Američania a ich spojenci.

Ako sa začala zdĺhavá a už tretia vojna v Afganistane, sa dočítate v nasledujúcom článku.

Zdroje: wikipedia, Ross Kemp in Afghanistan/Return to Afghanistan, fotografie - wikipedia